A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Řecko - Cestopisy

10 dní v Paradise, doslova a dopísmena...

Už názov nášho budúceho dočasného "domova" na ostrove Lesvos napovedal, že sa ocitneme priamo v raji. Štúdia Paradise nás nielenže nesklamali, ale celý čas strávený na Lesvose nám pripadal, akoby sme sa ocitli v "inom svete".....

10 dní v Paradise, doslova a dopísmena...

Vytúžený deň odchodu konečne nastal. Márne sme zháňali na nete nejaké informácie o tom, ako sa na Lesvos cestuje autobusom a loďou. Tých pár viet z cestovky, to nestálo za nič… Z Košíc sme vyrážili o pol piatej popoludní mikrobusom, ktorý nás viezol (ako vlani) do Budapešti, kde sme presadali na klasický zájazdový autobus, v ktorom už pohodlne spinkali Blaváci. My „vychodňare“ a tri maďarské rodinky sme sa usadili na svoje miestečká a hor sa na cestu, ktorá sa vlastne začala naostro až v tejto chvíli. Vodiči boli skúsení, milí, proste takí, akí by mali byť všetci. Jazdili veľmi dobre, bezpečne sme došli do cieľa našej cesty, čo bol prístav v Kavale. Loď, Theofilos, odchádzala o ôsmej večer, a i keď boli obavy, či dôjdeme do prístavu včas kvôli nehode v Belehrade, ktorá nás zdržala takmer 1 a 1/2 hodiny, a taktiež kvôli čoraz drzejším stvoreniam na srbských a macedónskych hraniciach, ktorí od rozkoše už nevedia, čo od vodičov pýtať a nehanbia sa bezdôvodne nechať smažiť 40 ľudí v buse….. Zvládli sme to včas. Malý chaos nastal pri nakladaní batožiny do úložných priestorov na lodi, pretože na jednej strane bol nápis Xios, na druhej Mitilini, ľudia boli zmatení, kam si tašky zložiť, jeden grék tvrdil, že môžu byť tu, druhý nie, a tak. Aj tak to bolo jedno. Lesbos je skôr než Chios, tak neviem o čo im šlo… Vyplávali sme načas. Teda načas na grécke pomery. Meškali sme len 20 minút, ale do prístavu v Mitilini, sme prišli úplne, myslím naozaj úplne načas. Presne o 7 mej ráno. Počas plavby bola zastávka len na ostrove Limnos, ktorý bol nádherne osvetlený. Stáli sme tam asi o tretej ráno, ale ten pohľad stál za to. Takže sme ráno vplávali do prístavu v Mitilini. Ktosi tu písal o akci „Kulový blesk“, a zažili sme ju aj my, a zažijete ju aj vy. Zažijú ju všetci, čo prídu na Lesvos. O čo šlo? Akcia „Kufre“. Keď sa všetci ľudia z „nášho“ autobusu akosi automaticky zgrupovali v prístave, už si nás tam odchytila jedna grékyňa, meno si nepamätám, v prívale jej anglických slov akosi zaniklo. Nahlas vykrikovala mená našich apartmánov a vodič pristaveného autobusu ich podľa jej pokynov ukladal. Musím sa priznať, nás to veľmi neprekvapilo, o akcii Kulový blesk“ sme už predsa ńetu vedeli, ale ostatní účastníci zájazdu, boli troška šokovaní, poniektorí i naštvaní. Ale čo už. Posadali sme si a sledovali ubiehajúcu cestu. Keď sme skrz okná uvideli neďalekú Petru, vedeli sme, že o chvíľu budeme namiest. No, tá chvíľa bola trocha dlhšia. Pred Petrou, na križovatke, sa kufre z autobusu prekladali do iného osobného auta, ktoré ich malo odviezť k ubytovacím zariadeniam. Keby slováci kus počúvali, čo im Grékyňa vraví, mohlo to trvať ozaj len chvíľu. Ale oni nie, z busu mal vystúpiť jeden, čo by nakladanie - prekladanie kufrov korigoval a pomáhal, lenže ako to už býva, pol autobusu sa vyhrnulo von, a kým sa všetko ukľudnilo, ubehla hádam aj pol hodina. Neviem, čo si tí ľudia mysleli? Že im gréci idú kradnúť batožinu??? OMG….
My sme boli ubytovaní v štúdiách Paradise, sú hneď vedľa štúdií Haris, v krásnej záhrade, poskytujúcej tieň i dostatočné súkromie. Majiteľka, Niki Desli, sa o nás celý pobyt príkladne starala. Na privítanie sme dostali koláčiky, upratovala skoro stále, aj keď sme jej vraveli, že to nie je potrebné a nech si oddýchne. Takže čo sa týka ubytovania, boli sme nanajvýš spokojní. Vybavenie izieb bolo síce jednoduché, ale úplne dostačujúce. Z našej terasy sme videli na more, a nebyť jednej gréckej babky, ktorá v záhrade susediacou s našimi štúdiami pestovala burinu, bolo by to k moru, čo by kameňom dohodil. Ale…. Takže cesta na pláž, tá krátka, bola zarúbaná. Vedie tam len jediná, dlhšia, neviem, možno je to schválne takto, aby turisti museli ísť okolo dvoch supermarkertov. V jednom „úraduje“ Tonda, už z diaľky na vás bude volať Ahoooj. S tým druhým, supermarketom Stratos, sa asi nemajú veľmi v láske, Tonda stále zazeral na naše tašky od Stratosa… Inak, tovaru v oboch bolo dostatok, suveníry mal lepšie Stratos, u Tondu sa zas dalo kúpiť skvelé domáce vínko, 1,5 L za 2.50 Eur. Stratos ponúka aj domáce olivy na váhu, sú úplne iné ako tie, čo poznáme z našich obchodov. Takže sme teda došli na pláž. Uvádzajú, že je piesčitá, čo je síce pravda, ale pieskok je do značnej miery pomiešaný s maličkými kamienkami. A páli. Ľudia väčšinou písali, že more v Anaxose je studené, tak sme z toho mali obavy. Teraz, po dovolenke, môžem povedať, že nie je tak teplé ako inde, ale netreba z toho robiť vedu. Neviem ako vy, ale ja, stále keď prvý raz „leziem“ do mora, mám pocit, že zamrznem, ale po minútie státia vo vode po členky, si telo zvykne a potom mi už nepripadá také studené. Takže nemajte obavy zo studenej vody, ani z kameňov pri vstupe, ono sa to totiž stále mení, ked sme prišli, bolo tie kamene cítiť, potom tam navialo, alebo čo, piesok, a vstup bol úplne skvelý. Skôr ma sklamalo to, že celá Anaxoská pláž je obsypaná ležadlami a slnečníkmi, a miesto, kam sa môžte zložiť len s vaším plážovým lehátkom je do značnej miery obmedzené. Dalo by sa povedať, že k tomu slúži len kus pláže niekde v strede. Aj to len do určitej hodiny, cca do 4 tej, potom tam začína presakovať spodná voda, či čo, a musíte sa jednoducho stiahnuť preč. Ležadlá stoja 5 Eur na deň, ale dá sa to riešiť aj tak, že si objednáte v taverne, ku ktorej patria ležadlá, nejaký drink a môžete na nich byť „zadarmo“. Ale pozor, nie všade to tak je, takže je lepšie si to vopred overiť. Pokiaľ viem, úplne zadarmo neboli ležadlá nikde, i keď v prvý deň v Anaxose sme ležali na konci pláže a nik neprišiel vyberať peniaze. Druhý deň ale áno, chceli sme si teda niečo objednať, a on len krútil hlavou a stále opakoval to svoje „fajf juro“. Tak sme mu povedali Cherete a šli preč. Podotýkam, že keď sme v ten deň prišli na pláž bolo takmer päť hodín popoludní, a platiť v túto dobu za ležadlá, nám pripadalo viac ako hlúpe.
Čo sa týka výletov, cez cestovku sme si zvolili len jeden, a to Wild West. Auto ani motorku sme si nepožičali, necítime sa byť dobrými vodičmi na grécke zatáčkové kopcovité cesty. O výlete ako takom niet veľmi čo písať, bola to klasika. Navštívili sme kláštor, dedinku Vatussa, ktorá ma teda ničím neoslovila, potom nasledoval Skamenelý les, kde nám však dali málo času, a ak chcete prejsť celým náučným chodníkom, máte čo robiť, aby ste to za hodinu stihli. A k tomu to teplo, najprv idete strmhlav dolu a potom nazad….. Ešte teraz vidím, ako narýchlo som fotila „stromky“, a rýchlo kráčala späť k autobusu. Vačšonou v ňom boli angličania, tých Forrest akoby ani nezaujímal, len si dali niečo v taverne, a basta. Čo tam po nejakých kmeňoch! Veď na svete sú dva takéto unikáty, tak prečo si nenechať jeden újsť?
Odtiaľ bus smeroval do Skala Eressou, kde bola prestávka na kúpanie. More v tejto časti ostrova bolo kľudné a neskutočne priezračné. Potom už len nasledoval návrat „domov“. Na vlastnú päsť sme podnikli len krátke pešie výlety. Ten prvý bol do dedinky za Anaxosom, do Skutarou. Stopli sme si auto, a milý pár z Francúzska nás ochotne zviezol. Zo Skutarou bol krásny výhľad na Molyvos (vlastne aj z Anaxosu). Dedinka bola ako vymretá, práve bol čas siesty. Cestičkou, čo vyzerala, že ani nikam nevedie, sme sa vybrali spať do Anaxosu. Nie však priamo, ale zvolili sme si odbočku na pláž Ampelia. Na ňu nemám veľmi dobre spomienky, a to kvôli taverne, ktorá sa tam nachádzala. Bolo v nej zopár angličanov a my. Dali sme si grécky šalát a jedno grécke pivo. Cenník nikde nebol, ale nenapadlo nás, že nás pri pohľade na účet, prejde smiech. Nie že by sme sa ocitli v nobl taverne, na vrchole Olympu, kde je doprava vecí náročná a s vyššou cenou človek akosi počíta. Ale tu??? Normálna asfaltka, blízko do Skutarou, Anaxosu, majiteľ býval dokonca vedľa v domci, vlastná záhradka, ale čo…. Proste, doniesol ručne načarbaný účet, z ktorého sa pomaly ani nedalo výjsť, čo vlastne a koľko človek mal, a tam suma 16.90 Eur! No ideš mi ty niekam? Za šalát a pivo? Dodnes neviem, čo to malo znamenať. Jasne som videla, že angláni pri vedľajšom stole mali nekaké tie morské potvorky, vínko, pivo a šalát. Platili dvaciatkou on im z nej ešte aj vydal!! Tak čo dokelu ten náš účet. Chceli sme sa ho na to opýtať, ale nebolo ho. No nebodaj by nechcel aj prepitné! To mu tu mám nechať dvacku za ten kus žvanca? Rozhodnutie padlo po chvíli. Človek zaplatí, ale nechať sa okradnúť? Lebo mne to tak zo strany toho Gréka pripadalo, že nás chce riadne obtiahnuť. Nechali sme mu 11 Eur, čo aj tak bolo podľa mňa priveľa, a odišli sme. Neviem, čo si myslel, keď našiel účet s peniazmi a odkazom od nás, ale bolo nám to jedno. Viem určite, že ak sa ešte niekedy na Lesvos dostanem, tak taverne na pláži Ampelia sa oblúkom vyhnem. Do Anaxosu sme sa vracali kozími cestičkami kolo mora. Nech vás neodradia v pokračovaní drevené bránky, stačí si ich otvoriť a prejsť, len ich nezabudnite za sebou znova zavrieť, aby kozenky nešli na pláž bronz chytať…..
Čo sa týka taverien v Anaxose, takmer v každej ponúkajú menu pre dvoch, v rozmedzí od 14 do 18 Eur. Väčšinou v tom bolo suvlaki, ryby, proste akože hlavné jedlo, šaláty, chlieb,hranolky, 1/2 l vína. Tie ponuky sa líšili ale všeobecne platilo, že sa dá dobre a lacno najesť. Gyros pita stál 1,70 až 1,90 E. V jednej taverne nám k nemu doniesli aj vodu. Veľa čechov sa stravovalo v taverne Omega, my sme tam nechodili, ale všimli sme, že ponukový lístok bol v češtine, raňajky stáli hádam 2,5. Inak, tu sa koná tzv Grécky večer, akési posedenie čechov a slovákov. Stojí to 12 Euro na osobu, v cestovke vedľa Omegy vám povedia viac. Proste sa tam zídu ľudkovia, dostanete predjedlo, suvlaki a vínko v džbánkoch. Keď je džbánok prázdny, stačí ho dvihnúť, a obajví sa ďalší, plný. Po každom takom džbánku sa spieva viac a viac, nálada graduje, začína sa tancovať….. Skúste sa na to prihlásiť, ak sa zídete pri stole taká dobá partia ako my, určite nebudete ľutovať. Slovensko zastupovali Ke, Rajec, Česko Liberec…… Ach jooo Dni na ostrove ubiehali strašne rýchlo, v Petre sme boli len dvakrát. Raz sme šli po klasickej asfaltke, nie je tam veľká premávka, takže sa to dá úplne v pohode, a raz popri pláži. Tam treba prekonať jednu skalu, nie je to náročné ani pre starších ľudí, ale rozhodne nie je vhodné ísť tam v šľapkách, myslím tých na jeden palec, ako sa to, a, vietnamky. Petra je krásna, kostolík vidno už z diaľky, výstup po schodoch je jednoduchý, výhľad zhora krásny. V Petre je viac obchdíkov ako v Anaxose, ale dohromady niet čo nakupovať. Nevynechajte návštevu toho starého domu, no, teraz si neviem spomenúť na ten názov, ale stojí za to. Vstupné je 2 eurá. Otvorené hádam vždy okrem pondelka. Molyvos sme navštívili len raz. Vo štvrtok. Po Gréckom večere. Šli sme busom, cestovné je 1,40, bez ohľadu na to, či idete do Petry, Molyvosu alebo Eftalou. Cestovný poriadok vám dajú v cestovke pri Omege, ale aj priamo v autobuse. By the way, do toho Skutarou sme chceli ísť busom, ale nešiel. Do Petry a ďalej ale chodí pravidelne. Molyvos je nádherný, jeho uličky majú atmosféru a výhľad z hradu je neopakovateľný. Vstupné bolo tiež 2 eurá. My sme navštívili aj prístav, odkiaľ sme odchádzali asi so sto kilami nazbieraných mušlí. Už visia na balkóne, to len tak na okraj :) Lesvos nás očaril, má úžasnú atmosféru, je iný, ako ostatné grécke ostrovy, neviem to slovami pomenovať, musí sa jednoducho vyskúšať. Čo dodať? Keby ste náhodou hľadali v Anaxose kostolík, je na konci cesty vedúcej smerom do Skutarou. Obchodov je nadostač, ceny sú podľa vyššie ako na Xalkidiki alebo Kose, napríklad 6 x voda nás vyšla na 2,80, v bare pri Harise ju majú za 2,50, a Stratos za 2 eurá, ale zas je to najďalej od Harisu, Paradise aj Filoxenie. Na obed sa dá zájsť do baru v Harise, a blízučko je hotel Plaza, tí ponúkajú menu za dobre ceny aj s nápojom. Doprava po ostrove je obmedzená, napríklad dostať sa bez auta do Mitilini, bolo dosť ťažké. Najprv do Molyvosu, odtiaľ do Kalloni, a až potom Mitilini. Tak neviem…. Pri ceste späť sa akcia Kufor opakovala. Naša loď, opäť Theofilos, vyplávala z ´prístavu o siedmej večer. Tentokrát sme sa neplavili do Kavaly, ale do Thessaloniki, kajutu sme objednanú nemali, úplne v pohode sa dá vyspať na palube, tam je ale trocha chladno, hlavne nadránom, veľa ľudí spalo, ako to nazvať, aby to nevyznelo zle, no proste na zemi. V miestnosti na to určenej. Jedna noc sa dá vydržať. Z Thessaloník sme šli opäť busom, ktorý na nás už čakal v prístave. Je tomu týždeň, čo sme sa vrátili, a Lesvos nám začína chýbať. Ten pokoj, vzduch, slniečko, more, vlnky, výhľad na Molyvos……… Ak rozmýšľate, či ísť alebo nie na Lesvos, tak prestaňte. Jednoducho sa zbaľte a choďte. Jasas, by Emko

další cestopisy
Fotoalba
Komentáře
0
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@